Obljévačka a korbáče

Každý správny šibač sa musel na Veľkú noc riadne pripraviť. Tieto prípravy začínali už na Smrtnú nedeľu (dva týždne pred tou Veľkonočnou), kedy si chlapci chodili rezať vŕbové prúty, ktoré na Bielu sobotu alebo Veľkonočnú nedeľu splietali do korbáča.
​K Veľkonočným sviatkom neodmysliteľne patria šibačka a obljévačka, ktoré sú charakteristické najmä pre zá-padné Slovensko (inde prevládalo oblievanie vodou).
Ako už z predchádzajúceho článku isto viete, ​dievky si na Veľkonočný pondelok chystali z vajíčok kraslice, no povinnosti mali i chlapci a mládenci.​​
​Korbáč používali pri šibačke na Veľkonočný pondelok. Korbáč sa plietol z rôzneho množstva prútov a rozličnými spôsobmi. Všeobecne však platilo, že z čím viac prútov je korbáč spletený, tým je chlapec šikovnejší.

Na Zelený štvrtok zvykli mládenci do dvier domov, v ktorých bývali dievky nosiť mravce, aby im dali na známosť, že ich na Veľkú noc prídu kúpať. Chlapci na Trenčianskom Záhorí si okrem korbáča pripravovali aj parafín - po domácky zhotovenú voňavku z vody a klinčekov.
​

A prečo sa vlastne kúpali a šibali dievky a ženy?

V minulosti ľudia verili, že sa šibaním prenesie tzv. plodonosná a životodarná sila z prútia, v podobe korbáča a voda ich symbolicky očistí od všetkého zlého a zabezpečí im dobré zdravie a tiež krásu.
Šibačka často začínala už v nedeľu o polnoci, v Trenčianskych Stankovciach už v nedeľu podvečer. Menší chlapci chodili šibať zavčas rána a ženáči len po najbližšej rodine. Kúpači chodievali často v skupinkách so spevom a harmonikárom. Oblievalo sa pri studni alebo rovno pri potoku. Vodou sa nešetrilo – oblievalo sa rovno z vedier a tak dievky po studenej oblievačke neraz zaľahli s prechladnutím do postele.

V Rybanoch mládenci dievku najskôr zliali, následne vyšibali, pričom mládenecký richtár alebo notár vravel veršovanku:

“Šibem, šibem od ponďelka,
abis’ bola ako cievka,
taká diečna, taká ťenká,
oberučná krásna ďievka,
svižná jako prút, vrtká ako ortuť,
abis’ mala do roboti a do spevu chuť!”
​

Kúpačov sa patrilo pohostiť. Domáci im ponúkli vypiť a zajesť slaninky, klobásky, šunky, údeniny či huspeniny. Dievky a ženy deti odmeňovali maľovanými vajíčkami. Dospelí mládenci so sebou nosievali koše. V ktorých si, po kúpačke alebo poobede, odnášali výslužku v podobe surových vajíčok (symbolizujúcich plodnosť). Tie predali a za utŕžené peniaze pripravili pohostenie a večernú zábavu, na ktorú boli pozvané aj dievčatá. Ak mládenci dievku neprišli poliať nebola to dobrá vizitka nielen pre ňu ale i pre jej rodičov. 
V utorok bolo zvykom oplácať oblievačku. Dievky sa schovali za plot a tam spoločne číhali ​na okoloidúcich chlapcov.

ZDROJE (skrátene): CTĽK, ÚĽUV, Jozef LEHOCKÝ (Trenčianske Stankovce, Mníchova Lehota...), Rastislava STOLIČNÁ (Slovensko...), Viera FEGLOVÁ – Milan LEŠČÁK (Pramene...); monografie Trenčianska Turná (2. časť), Rybany, Bánovce n/B.; Články v SN (Slovenskom národopise), ZS (zborníku Západné Slovensko) a iné.