Folklór naruby

V niektorých rodinách sa folklór pestuje odmalička. Usmiate tanečníčky nakúkajúce do kočíka, natriasanie oplienkovaného zadku v rytme husľovej kontry, naháňačky na valaškových chodúľoch či vyjedanie svadobných výslužiek z víkendových čepčení... V iných k vám folklór príde oveľa, oveľa neskôr. Nie je spojený s detskými spomienkami na rodičov „performerov“. Je poznačený všeličím. Zaujímavými činnosťami potomkov, s ktorými sa v rodine ešte nikto nestretol. Obdivom ich šikovnosti, zvedavým nazeraním ponad plece, posmelením, keď sa nedarí ale i obdivom výsledku. Remeselná zručnosť jednoducho zmení pohľad aj tomu najzarytejšiemu anti-folkloristovi v rodine.

Folklórne rodiny sú rôzne. Niektoré sú s ním zrastené ešte pred kolískou. V iných folklór do rodiny privedie kreatívny potomok. A to platí aj v prípade našej tretej lektorky,  Trenčanky - Martiny Rajníkovej.
Už ako päťročná ťahala mamu trhoviskom na Dlhých Honoch na nácviky DFS Radosť, v ktorej tancovala takmer celú základnú školu. Ako to už býva, dievčatá v tomto veku rastú rýchlejšie, než chlapci. A tak našej Matči neostávalo nič iné, ako vymeniť Radosť za FS Družba, v ktorom tancovala aj počas štúdia na Gymnáziu Ľudovíta Štúra v Trenčíne. Bolo to práve na nácvikoch v Družbe, kde sa zoznámila s našou Veronikou, ktorá tam vtedy pôsobila ako tanečná pedagogička. Vtedy ešte netušili, že sa ich cesty o pár rokov stretnú.

Ako sa teda ,,Matči” dostala k remeslám?

Každoročné vianočné sviatky sú v rodine Rajníkovcov spojené nielen s pečením, ale aj so zdobením medovníkov. Jemné linky, dôraz na detail a veľká dávka trpezlivosti sa odrazila nielen u mamy, ale aj u dcéry. Aj keď u nej nie zrovna pri medovníkoch. Matči si už ako malá obľúbila korálky a bavlnky, z ktorých splietala rôznofarebné vzorované náramky. 
K netradičnému prevedeniu tradičných remesiel sa dostala až v Brne na Masarykovej univerzite, kde študuje odbor Biochémia. Oslovila ju výšivka, a tak si sadla za počítač, vyhľadala na Youtube tutoriály a začala skúšať rôzne stehy. 
A čo vyšila ako prvé? Kapsičku na šminky, ktorú vyšila krížikom, zošila a darovala. Výšivka je technikou, ktorá vie vdýchnuť dušu aj tým najobyčajnejším kúskom látky. Tašky, vrecúška, sukne, šaty, košele, tričká či detské body pre synovcov a netere.

Hľadieť na svet z výšky nie je len tak!

Zmena školy – zmena krajiny – zmena súboru. Nie v každom súbore však platí, že tanečníci, okrem postupu správneho obliekania jednotlivých súčiastok, o krojoch skutočne niečo vedia. Poľaňáci z Brna mali šťastie na vedúcu. Tá okrem tancovania dbala nielen na to, aby sa jej členovia o zverené kroje vedeli postarať a správne ich vyprať, ale  aby ich v prípade potreby vedeli aj opraviť. Tiež kládla dôraz na poznanie autentického, neštylizovaného, tradičného ľudového odevu a jeho variant. A tak sa naša Matči dostala nielen k vyšívaniu tričiek, ale aj krojových súčiastok, ich výrobe a vlastnému výskumu, ktorý šiel ruka v ruke s jej vlastnými „krojovými potrebami“. Nie je totiž žiadna sranda merať 183 cm a zohnať na seba dobre padnúcu sukňu či zásteru!

Ten čudesný háčik je vlastne krivá ihla

Ku krivej ihle sa dostala cez choreografku Mišku a jej Instagram. Technika ju zaujala natoľko, že si zohnala túto „čudesnú ihlu“ a skúšala vyšívať. Vždy je však čo zlepšovať a tak si vyhľadala kurz vyšívania v Banskej Bystrici. Tam ju skúsené vyšívačky nielen priučili do tajov tejto techniky, ale jej aj rovno ukázali, kde robí chyby. Učíme sa predsa celý život! A týmto heslom sa riadi aj v Neboj sa remesla pri svojich vlastných kurzoch. Všetko sa dá naučiť, keď sa chce. Občas sa to však nezaobíde bez párania, ktoré z času na čas neobíde ani tú najskúsenejšiu vyšívačku.

Život plný paradoxov alebo ako prepašovať výšivky do labáku

Naša budúca biochemička, si rada nosí výšivky aj do labáku. Ako je to možné? Nuž, občas treba na laboratórne výsledky hodnú chvíľu počkať a takto vie zužitkovať čakanie. Matči hovorí, že výšivky sú pre ňu relax, rovnako ako boli kedysi dávno pre jej dedka. Je tak živým dôkazom, že remeslo občas preskočí nielen generáciu ale aj pohlavie.
Výšivka je jej hlavnou remeselnou činnosťou, ktorú v rámci našich aktivít učí kurzistov. Okrem vyšívania ste ju mali niekoľkokrát možnosť vidieť na workshopoch  aj pri razení do kože. Sama však vraví, že brašnárstvo patrí k remeselným technikám jej otca. Ten sa, rovnako ako ona, začal o remeslá zaujímať až pomerne neskoro. A my si dovolíme tvrdiť, že vieme od koho berie inšpiráciu. Niet sa čomu čudovať. Obklopený dcérinymi výšivkami pretavil jemnú ornamentiku do jej „mužskejšej verzie“.

Výšivka je jej hlavnou remeselnou činnosťou, ktorú v rámci našich aktivít učí kurzistov. Okrem vyšívania ste ju mali niekoľkokrát možnosť vidieť na workshopoch  aj pri razení do kože. Sama však vraví, že brašnárstvo patrí k remeselným technikám jej otca. Ten sa, rovnako ako ona, začal o remeslá zaujímať až pomerne neskoro. A my si dovolíme tvrdiť, že vieme od koho berie inšpiráciu. Niet sa čomu čudovať. Obklopený dcérinymi výšivkami pretavil jemnú ornamentiku do jej „mužskejšej verzie“.

Čo je v rodine, to sa počíta

„Sestra Katka ma odmalička viedla k tvorivosti. Ona rada kreslila a maľovala, ale to mňa nechytilo.
Trvalo vlastne celkom dlho, kým som si našla to svoje umenie, výšivku.
​Tak je to asi s každým, musíme si nájsť svoju cestu, v ktorej vynikáme a ktorá nás baví.”

Dnešná doba je zvláštna. Kedysi sa remeslo v rodine dedilo a prechádzalo na mladších. Dnes remeslá učíme našich rodičov my – deti. Na kurzoch sa stretávame s rôznymi generáciami. Tá najstaršia si chce ručnú výrobu z mladosti pripomenúť a spoločne zrelaxovať. Mladí rodičia objavujú skrytý a veľmi dôležitý význam poctivej remeselnej práce. A deti? Tie prirodzene inklinujú k remeslám, ktoré ich, ani nevedia prečo, bavia.
Život plynie v rôznych vlnách. Inovácie strieda retro a my sme vďačné, že aj remeslá zažívajú obrodenie. Nemusíte poznať ani jednu ľudovú pieseň, či tancovať v súbore. Remeselníkom sa môže stať ktokoľvek, kto je ochotný venovať tvorbe svoj čas a koho proces výroby robí šťastným.​